Pozornosť však púta nielen nekonvenčným zjavom - nosí napríklad dredy -,
ale aj občianskymi postojmi, ktorými podobne ako svojimi knihami,
dráždi nacionalistov, dogmatických katolíkov, či zástancov tradičného
patriarchátu. Patrí k výrazným kritikom vládnej poľskej strany Právo a
spravodlivosť (PiS).
V sobotu 29. januára sa Olga Tokarczuková, svetoznáma poľská spisovateľka, dožíva 60 rokov.
Olga Tokarczuková sa narodila 29. januára 1962 v Sulechówe. Vyrastala
Klenici a neskôr sa s rodičmi, ktorí pôsobili ako učitelia, presťahovala
do mesta Kietrz. Po skončení miestneho gymnázia študovala v rokoch 1980
- 1985 psychológiu na Varšavskej univerzite. Po skončení štúdií
pôsobila ako psychoterapeutka vo Wałbrzychu.
Koncom 80. rokov minulého storočia odišla do Londýna, kde sa živila
rôznymi príležitostnými prácami. Do Poľska sa vrátila v roku 1989 a
vydala básnickú zbierku Miasto w lustrach (Mesto v zrkadlách).
Prvý román Podróż ludzi Księgi (Putovanie ľudí knihy), ktorý sa odohráva
vo Francúzsku 17. storočia, publikovala v roku 1993. Tokarczukovej
prozaickú prvotinu ocenili v Poľsku vydavateľskou cenou za najlepší
debut.
Na poľskej literárnej scéne sa definitívne etablovala treťou oceňovanou
prózou Prawiek i inne czasy (Pravek a iné časy, 1996). Román
odohrávajúci sa vo fiktívnej dedine Pravek a dotýkajúci sa historických
udalosti 20. storočia, jej priniesol aj medzinárodný ohlas.
Záujem čitateľov a pozitívny ohlas kritikov aj za hranicami Poľska
dosiahla tiež knihou Dom dzienny, dom nocny (Dom vo dne, dom v noci,
1998). Úspech zaznamenala aj zbierkou poviedok Gra na wielu bębenkach
(Hra na mnohých bubienkoch, 2004), po ktorej nasledovala kniha o skúmaní
smrti z pohľadu troch generácií Ostatnie historie (Posledné príbehy).
Najvýznamnejšiu poľskú literárnu cenu Nike dostala Olga Tokarczuková v
roku 2008 za román Bieguni (do češtiny preloženého ako Běguni). Za knihu
na pomedzí románu a eseje o nomádoch súčasnej doby, získala v roku 2018
aj prestížnu Medzinárodnú Man Bookerovou cenou (Man Booker
International Prize).
O rok neskôr sa dočkala Nobelovej ceny za literatúru, ktorú jej síce
udelili v roku 2019, ale dostala ju za rok 2018. Dôvodom bol fakt, že v
roku 2018 sa Nobelova cena za literatúru neudeľovala. (Stalo sa tak
prvýkrát od roku 1942, a to pre škandál súvisiaci s obvineniami so
sexuálneho zneužívania, ktorého sa dopustil Jean-Claude Arnault, manžel
bývalej členky komisie pre udeľovanie tejto ceny Katariny
Frostensonovej.)
Cenu Nike, tak od poroty ako aj od čitateľov, dostala tiež v roku 2015
za prózu Księgi Jakubowe (Knihy Jakuba, 2014). Zatiaľ poslednými dielami
renomovanej autorky sú poviedková kniha Opowiadania bizarne (Bizarne
príbehy, 2018) a kniha esejí Czuły Narrator (Láskavý rozprávač, 2020).
Tokarczukovej príbeh Prowadź swój pług przez kości umarłych (Cez kosti
mŕtvych pluh svoj veď, 2009) o tom, kto zabíja poľovníkov a pytliakov v
poľskom mestečku, sfilmovala pod názvom Cez kosti mŕtvych (2017)
svetoznáma poľská režisérka Agnieszka Holland.
Spisovateľka, vegetariánka a občianska aktivistka žije striedavo v meste
Vroclav a v obci Krajanóve. V roku 2019 použila časť peňazí z Nobelovej
ceny na financovanie nadácie, ktorá sa venuje podpore spisovateľov,
prekladateľov, propagácii poľskej kultúry, ale aj boju proti
diskriminácii a obhajobe občianskych slobôd.
V roku 2020 odmietla prijať čestné občianstvo regiónu Dolné Sliezsko, v
ktorom žije. Získala by ho totiž spoločne s biskupom, ktorý označil
hnutie za práva sexuálnych menšín za hrozbu pre katolícku cirkev.
Spisovateľka sa vyjadrila, že hoci si ponuku na udelenie čestného
občianstva váži, nanešťastie ho nemôže prijať, pretože získať ho v
rovnakom čase, ako biskup Ignacy Dec, by iba zvýraznilo "bolestivé
rozdelenie" poľskej spoločnosti v otázke práv LGBTI komunity.
V júni 2021 zasa poskytla do dražby výtlačky svojich roztrhaných a
zničených kníh, ktoré jej poslali poľskí nacionalisti. Zisk z predaja
poškodených a znehodnotených kníh išiel na podporu charitatívnych
organizácií LGBTQ+ v Poľsku.